OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
V 1. polovici 90. rokov v Holandsku existovala deathmetalová kapela BEYOND BELIEF. Počul som druhý album „Rave The Abyss“, ktorý ma ničím nezaujal, a keď po roku 1995 vlna fanúšikovského nezáujmu o väčšinu poriadneho metalu vyhladila slabé kusy, BB boli medzi nimi. Skupinu v roku 2004 oživil gitarista a vokalista A.J. van Drenth, ale reč o nej nebude. Okrem toho totiž spolu s Rachel Heyzer, bývalou vokalistkou SINISTER, založil aj funglovku TEMPLE. Tam je Rachel už tiež minulosťou, prítomnosťou je debutový album „Structures In Chaos“, ktorý vyšiel koncom februára 2012.
Na fotke zostavy vidíme troch chlapíkov, ktorí už zjavne zažili nejakú tú srandu a ich hudobnícka minulosť siaha hlboko, široko a je pomerne impozantná. A.J. van Drenth má okrem BEYOND BELIEF za sebou aj účinkovanie v skôr lokálnych záležitostiach LEGION a THRONE, ale aj v ASPHYX (ktorí mimochodom nedávno ukázali, kto je tu šéf). Bubeník Eric de Windt má v zozname ex- samé chuťovky – DESTRÖYER 666, SUPREME PAIN, INHUME, PROSTITUTE DISFIGUREMENT, SEVERE TORTURE, SINISTER, a popri tom aj trochu toaletného humoru s FLATULATION. Basgitarista Michiel Dekker si nejaký čas v BEYOND BELIEF odkrútil tiež, a históriu písal aj s začiatkom 90. rokov dosť známou death/thrashmetalovou úderkou DEAD HEAD. Účinkoval takisto v ETERNAL CONSPIRACY, MONOLITH a ako gitarista/vokalista sa popri TEMPLE činí v THE MONOLITH DEATHCULT. Hudobný základ holandskej trojice je viac než zrejmý a jej death metal znie podľa toho.
Deväť väčšinou veľmi rýchlych skladieb je návratom do 90. rokov, ale nie do old school čias, naopak tam, kde sa začalo poriadne tlačiť na pílu a nepríčetne klepať. Niekde tam, kde sa medzi skupiny, zakladajúce subžáner brutal death metal na európskej strane Atlantiku, zaradili SINISTER. Tu treba hneď uviesť, že album znie pomerne „neamericky“, máme do činenia s európskou školou death metalu, z ktorej počuť v prvom rade Holandsko, temné, divoké, nespútané a živelné, povedzme čosi ako vplyvy SEMPITERNAL DEATHREIGN, ETERNAL SOLSTICE či THANATOS, zahrané s rýchlosťou VADER na „Black To The Blind“, prípadne KATAKLYSM na „Temple Of Knowledge“, a ak veľmi chceme, môžeme aj u TEMPLE hovoriť o brutálnom death metale s plným, priestorovým zvukom Európy 90. rokov a s vokálmi, ktoré nie sú v totálnych chrochtoch a výlevkových extrémoch, ide skôr o zrozumiteľné, rozzúrené revanie v hĺbkach, úderné, agresívne, možno tak trochu ako barbarskejšia verzia ALTAR v časoch „Ego Art“.
Druhé, ale efektívne husle tu hrá vyšší, jedovatý, skôr blackmetalový rev, ktorý veľmi výbušný, zdravo živelný hudobný materiál posúva do ešte väčšej temnoty. Vplyv amerického death metalu možno nájsť v pár pomalších, deštruktívnych pasážach na spôsob AUTOPSY, a vo vyhladzovacích, temných náladách, pripomínajúcich NILE. Tých môže evokovať aj tá časť textov, ktorá sa zaoberá temnými mýtmi dávneho Blízkeho východu, a prepracovanosť celkovo veľmi zdrvujúcej, útočnej hudby. V niektorých miestach sa mi vybavia aj ruskí DEVILISH DISTANCE, ktorí sú ale prinajmenšom na poslednom albume „total VADER worship“ na hranici plagiátorstva, ktorému sa Holanďania úspešne vyhýbajú smerom k hociktorej spomenutej kapele.
K prepracovanej atmofére nahrávky prispievajú aj na vyhrávky a sóla bohaté gitary či efekty z kategórie tých „starých, ale stále dobrých“ – ženský hlas v „Cover Her In Blood“, krákanie havranov v „Among Ravens“ a podobne. Hosťujúcich vokálov, väčšinou mužských, sa zhostili členovia takých skupín ako THE MONOLITH DEATHCULT, HAIL OF BULLETS, THANATOS, IZEGRIM, DEBT OF NATURE a DICTATED a celkovo tento veľmi čerstvo znejúci návrat do doby pred 15 rokmi odporúčam.
Takto dobre sa to zvyklo robiť kedysi. Živý, šťavnatý death metal bez pachute prázdnoty a umelosti. Zase raz tento štýl musia z kaše ťahať „starí chlapi“.
8 / 10
A.J. van Drenth
- gitary, vokál
Eric de Windt
- bicie
Michiel Dekker
- basgitara
1. Rituals Of Marduk
2. Higher Perfection
3. The Algol Planet
4. Cover Her In Blood
5. Dead Sun Festival
6. Spiritual Development
7. Among Raven
8. Matagatsubi
9. Multiverse (Another Time And Space)
Structures In Chaos (2012)
Vydáno: 2012
Vydavatel: Non Serviam Records
Stopáž: 37:54
Slušná věcička
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.